Taktický popruh

Pobyeral som sa po niečom, z čoho by som si popruh zmajstroval 'namieru'  DOMA. Tak som pobehal pár obchodov a pár firiem, kde som dostal pár dobrých rád do života. V predajni s textilnou galantériou som si vybral popruh (majú ich v rôznych šírkach, hrúbkach, či farbách, takže zohnať popruh pre konkrétny druh uniformy nebude problém). Ja som si vybral čierny popruh, cca 2-2,5 cm široký a keďže už mali len zbytok a ja som nevedel, akú dĺžku budem presne potrebovať, zobral som celý kus o dĺžke 2,6 m.

V ďalšej predajni s textilom som zohnal umelohmotné, mohutné úchyty čiernej farby aj so závesmi (očkami) na popruh a malú umelohmotnú pracku s 'preliezačkou' reguláciu dĺžky popruhu . Treba mať ale na mysli fakt, že váha zbrane rozhodne nie je zanedbateľná a preto by závesy mali byť dostatočne mohutné a pružné, aby dokázali odolať aj behu s voľne zavesenou airsoftkou

Materiál potrebný na výrobu dĺžkovo regulovateľného dvojbodového taktického popruhu.

S veľkým úsmevom ma privítali dievčatá v krajčírskej dielni, kam som si prišiel dať prešiť prvý koncový úchyt popruhu. Evidentne k nim moc mužov nechodí, v každom prípade mi moju požiadavku splnili na počkanie a bez finančného vyrovnania, za čo im patrí srdečná vďaka :D

Prešitý záves popruhu.

Takto vybavený som sa vybral domov a po upevnení prvého, už pevne prešitého závesu na zbraň, som sa dal do nastavovania dĺžky popruhu a systému jej reulácie. Vzhľadom na to, že som nerobil nijaký zložitý trojbodový popruh, ale obyčajný dvojbodový, celá činnosť mi zabrala tak asi 20 minút. Po odskúšaní pevnosti (ťahal dedko, ťahal, ale s popruhom ani nepohol), som skrátil nadbytočný materiál popruhu (cca 80 cm, takže na vlastný popruh som spotreboval asi 180 cm). Jediné, čo mi ešte ostáva, je ísť si nechať u dievčat preložiť a prešiť druhý koniec popruhu, aby sa nepáral a aby sa nemohol vyvliecť z regulačnej pracky.

Regulačná pracka.